Čo sa v laboratóriách skutočne deje?
O tom, aké pokusy sa v týchto a ostatných oblastiach prevádzajú, sa široká verejnosť väčšinou dozvie iba vďaka takzvaným investigatívnym vyšetrovateľom. Ľudia z organizácií na ochranu zvierat sa nechajú zamestnať v pokusných laboratóriách a tajne natáčajú záznamy o dianí vnútri. Už niekoľkokrát takto vyšli najavo praktiky, ktoré zahrňovali napríklad svojvoľné kruté zaobchádzanie personálu s pokusnými zvieratami alebo praktizovanie takých pokusov, ktoých účel pobúril širokú verejnosť (napr. pokusy zahrňujúce poškodenie mozgu prevádzané na univerzite v Cambridge na stovkách malých primátov, kde boli malým mačiatkam a mláďatám opíc zašivané oči, aby sa skúmalo ako na ne pôsobí slepota. Takto boli zvieratá ponechané až po dobu piatich rokov.) Prakticky každý investigativní záznam odhalí obrovské utrpenie zvierat a často veľké porušovanie aj dnes platných zákonov. Tieto náhravky však pochopiteľne zachytia len nepatrné percento z prevádzaných pokusov a je možné iba hádať, čo sa deje za zavretými dvermi laboratórií inde.
Oblasti pokusov
Základné oblasti, v ktorých sa prevádzajú pokusy na zvieratách sú: základný výskum, vývoj a testovanie liečiv, diagnostika ochorení, testovanie chcemických látok z hľadiska ich nezávadnosti pre zdravie človeka a životné prostredie, výuka.
Základný výskum
Cieľom týchto pokusov je rozširiť ľudské poznanie a lepšie porozumieť fungovaniu zvieracieho a sprostredkovane aj ľudského tela. Tieto pokusy nemávajú priamy konkrétny účel, skúmajú sa při nich reakcie zvierat na konkrétne podnety a zásahy do ich tela.
Jednou z relatívne dobře zdokumentovanou oblasťou sú psychologické pokusy. Tieto pokusy často patria k tým najkrutejším. Prevádzajú sa predovšetkým na primátoch, mačkách či potkanoch. Rozdeľujú sa do dvoch hlavných skupín:
1. pokusy, kde je zvieraťu sprostredkovaný určitý podnet a skúma sa jako na neho bude reagovať.Podnetom môže byť podávanie drog, elektrické šoky, separácia matky a jej mláďat, odoprenie potravy a vody, vystavovanie silnému svetlu či naopak trvalý život v úplnej tme a mnoho iného. Zvieratá využívané k týmto pokusom majú často v mozgu implantované elektródy, aby mohli vedci merať ich mozgovú aktivitu.
2. pokusy, kde je zvieraťu zámerne poškodená alebo odstránená časť mozgu. Pred zákrokom môže byť zviera trénované, aby sa naučilo predvádzať určité úlohy. Po zákroku sa skúma, jako poškodenie mozgu vplýva na jeho schopnosť predvádzať tieto skôr naučené úlohy.
Lekársky výskum
Vedci používajú zvieratá ako modely ľudských chorôb. Umelo zviera infikujú určitými ochoreniami alebo u nich vyvolajú symptóny týchto ochorení a následne skúmajú mechanizmus ich pôsobenia a hľadajú spôsoby ako ich možno liečiť. V prípade potencionálnych nových liekov potom na zvieratách skúšajú ich účinnosť a bezpečnosť. Podobne ako v prípade ostatných typov pokusov sa však aj tu prejavuje základný problém, ktorým je neistota, či sú výsledky pokusov na zvieratách platné aj u človeka. Aj tie najmenšie medzidruhové rozdiely medzi človekom a zvieraťom (a medzi jednotlivými druhmi zvierat) totiž môžu spôsobiť, že sa choroba bude u zvieraťa vyvíjať inak než u človeka a že látka alebo liek, ktoré sú účinné a bezpečné u zvieraťa, budú u človeka neúčinné či dokonca nebezpečné. Najskôr vo chvíli, keď sú prevedené klinické štúdia na ľudských dobrovoľníkoch a keď sa látka či liek dostanú do širokého užívania je možné spetne posúdiť či výsledky pokusov na zvieratách odpovedajú výslekom u ľudí. (více o tom v kapitole Je výzkum založený na pokusech na zvířatech spolehlivý?).
Medzi testy lekárskeho výskumu patria: test LD50 - test akútnej toxicity, test chronickej toxicity, Draizeův oční test - test akútnej očnej dráždivosti, test kožnej dráždivosti, test karcinogenity, test teratogenity.
Všetky tieto pokusy prinášajú zvieratím obrovské utrpenie. Zvieratá pri nich trpia kŕčmi, triaškami, silnou bolesťou brucha, nekontrolovaným zvracaním, vnútorným krvácaním, poškodením orgánov, bolesťou spôsobenou nádorom. Môžu krvácať z očí, z úst, alebo pohlavných orgánov, môžu ochrnúť alebo upadnúť do kómy. Látky tíšiace bolesť sa väčšinou nepoužívajú, aby neboli skreslené výsledky pokusov. Zvieratá zomierajú buď priamo pri pokuse, alebo bývajú na konci pokusu zabité a pitvané. V niektorých prípadoch zvieratá bývajú ponechané nažive a „použité“ pre ďalší pokus.
Na zvieratách sa tiež skúšajú lekárske prístroje (najmä na myšiach, potkanoch a králikoch) a chirurgické techniky (napríklad na psoch).
Testovanie toxicity chemických látok
Na zvieratách sú testované všetky nové chemické látky pre použitie v priemysle, v poľnohospodárstve, v potravinárstve, v domácnostiach a v kozmetických výrobniach. Zvieratám sú teda nanášané do očí a na kožu či vnútorne podávané všemožné látky od farieb, rozpúštadiel a riedidiel, cez hnojivá a pesticídy, po čiastiace prostriedky, šampóny a očné tiene. Na tieto testy toxixity je v EU každoročne využitých asi milión zvierat, desiatky miliónov zvierat po celom svete.
Zákon Slovenskej republiky, podobne ako zákony mnohých iných krajín, uvádza, že pred uvedením na trh musí byť výrobek či látka vyskúšaná z hľadiska bezpečnosti pre zdravie človeka a pre životné prostredie. Za týmto účelom sa potom na zvieratách uskutočnujú podobné testy ako v prípade testovania nových liečiv. Teda: test LD50 (test akútnej toxicity), test chronickej toxicity, Draizeův oční test (test akútnej očnej dráždivosti), test kožnej dráždivosti, test karcinogenity a test teratogenity. Vplyv látky na životné prostredie sa skúma prostredníctvom testu ekotoxicity. Pri ňom je testovaná látka napr. rozpustená do nádrže s vodou, kde sú umiestnené ryby. Pri teste sa sleduje, koľko rýb v priebehu koľkých dní zomrie následkom otravy.
Na zvieratách sa testuje napríklad tiež krmivo pre psy a mačky. Zvieratá používané na tento účel často strávia takmer celý život v laboratóriách, kde sú väčšinou umiestnená individuálne v malých klietkach. Sú na nich prevádzané zákroky, ktorých dôsledkom môže byť silný stres, zažívacie problémy, silné bolesti až smrť. Zvieratám je napr. obmedzované množstvo krmiva alebo sú naopak násilne kŕmené nadmernými dávkami, z krmiva sú im odstraňované dôležité zložky či sú na nich uskutočnované rôzne chirurgické zákroky (mačkám boli napr. vyoperovaná jedna ladvina a druhá poškodená, aby sa umelo privodil stav ladvinovej nedostatočnosti.)
Genetické inžinierstvo
V posledných rokoch vedci taktiež začali „vyrábať“ úplne nové genetikcky upravené zvieratá. Tieto zvieratá sú neskôr využívané v lekárskom výskume a majú služiť ako modely ľudských chorôb.
Manipulácia s genetickou výbavou zvieraťa vedie v svojej podstate k nepredvídateľným výsledkom. Mnoho zvierat trpí bolestivými a dokonca smrteľnými vedľajšími účinkami ako napr. nádory, deformácia končatín a lebky, neplodnosť, artritída a cukrovka. Genetické inžinierstvo má tiež veľmi vysokú mieru „odpadu“ iba 1-10% zvierat, u ktorých sa vedci snažia o manipuláciu s ich génmi, sa skutočne narodí s požadovaným cudzím génom. Ostatných 90-99% zvierat je zabitých ako neužitočné.
Genetické inžinierstvo sa používa najmä pre tieto účely:
- zvieratá ako zdroj liečív
Z mlieka, moču, alebo krvi geneticky modifikovaných zvierat sa získavajú látky, ktoré môžu byť využité napríklad ako očkovacie látky. Ovce, kravy, kozy alebo králici tak fungujú ako akési továrne na výrobu lacných liečív.
- xenotransplantácie
Ide o transplantácie orgánov v rámci dvoch odlišných živočíšnych druhov. Vedci sa smnažia vyvinúť zvieratá, ktoré by boli vhodnými „darcami“ pre ľudských pacientov. Okrem etických argumentov panujú tiež obavy, že transplantované zvieracie orgány môžu na príjemcov a následne celú ľudskú populáciu preniesť vírusy zvierat, proti ktorým sa ľudské telo nemôže brániť a na ktoré neexistujú lieky.
- klonovanie
Ide o reprodukciu geneticky identických zvierat. Jeho hlavným účelom je nájsť efektívnejší spôsob ako masovo vytvárať zvieratý, ktoré budú lepšie vyhovovať účelom poľnohospodárskej produkcie a medicíny. Aj tu je vysoké % neúspešnosti a tieto pokusy prinášajú zvieratám značné fyzické a psychické utrpenie.
Vojenský výskum
Je viac než veľmi ťažké zaistiť, aby sa verejnosť dozvedela aké pokusy sú v laboratóriách prevádzané. Pokusy pre vojenské účely patria k tým, o ktorých je najťahšie niečo zistiť. Vieme však, že napríklad vo Veľkej Británií bolo v roku 2001 „použitých“ pre tento účel 13tisíc zvierat, v USA v roku 1993 to bolo viac než 550 tisíc. V Českej republike je skúšanie zbraní na zvieratách zakázené, ale skúšanie ich účinkov (napr. v rámci tzv. základného výskumu) možné. Kontrola je obtiažna, pretože ju vykonáva samo Ministerstvo obrany, ktoré zároveň schvaľuje ich konanie. Na zvieratách sa pri týchto pokusoch skúšajú účinky jadrových, chemických a biologických zbraní. Sú pri nich používané napr. myši, morčatá, prasatá, psy, ovce, kozy a opice. Zvieratá sú pálené, strieľané či vystavené účinkom dekompresácie, bojových plynov alebo rádioaktívneho zariadenia. Na zvieratách sa uskutočnuje tiež vesmírny výskum. V rámci neho boli do vesmíru poslané napr. psy a opice, ktorým boli predtým do mozgu implantované elektródy. Po návrate boli zabité a pitvané. Väčšina týchto pokusov sa uskutočňuje v USA.
Výuka
Pokusy na zvieratách sa uskutočnujú na stredných a predovšetkým vysokých školách. Ide väčšinou o odbory ako je lekárstvo, veterina, biológia, poľnohospodárstvo. Pokusy tu slúžia ako pomôcka napr. k anatomickým a fyziologiockým javom alebo k trénovaniu chirurgických techník. Pretože tieto pokusy nemajú za cieľ objavovať nové informácie, ale ilustrovať známe skutočnosti, patria k tým, ktoré môžeme relatívne ľahko nahradiť prostredníctvom alternatívnych metód. Kvôli etickým námietkam študentov je celosvetový trend redukovaný a nahradie pokusov na zvieratách vo výuke pomerne veľké.
Čo na nich vlastne testujeme? Pravdupovediac všetko.
Tlačový hovorcovia testujúcich spoločnosti s obľubou obhajujú, že zachraňujú ľudské životy. Títo ľudia však vedome zastierajú fakt, že každý šiesty človek je hospitalizovaný z dôvodov vedľajších účinkov liekov, ktoré im boli predpísané lekárom. Nielen verejnosť, ale mnoho lekárskych a vedeckých kapacít sa domáha ukončenia pokusov na zvieratách práve z dôvodu škôd napáchaných na ľudskom zdraví tzv. „bezpečnými“ liekmi testovanými na zvieratách. Prostredníctvom pokusov na zvieratách sa dá poprieť či dokázať úplne čokoľvek, záleží len na tom aký druh zvieraťa je v teste použitý.
Najčastejšie testy prevádzané na zvieratách:
Test očnej dráždivosti
Je známy tiež ako Draizov očný test a je používaný ku stanovení akútnej dráždivosti látky po priamej aplikácií do oka. Pre tento test sú obvykle používaný králicí. Tí sú v rade pripevnený do aparátu, ktorý im počas trvania testu čo je 72 hodín zabraňuje v akomkoľvek pohybe. Každému králikovi, ktorý je takto znehybnení a pri vedomý je látka aplikovaná do oka, zatiaľ čo druhé slúži ako kontrola. Oko králika produkuje omnoho menej sĺz ako ľudské a nemôže preto látku vyplaviť z oka. To je jeden z dôvodov, prečo je používaný práve tento druh zvierat. Králici nemajú reflex žmurkania čo uľahčuje aplikáciu chemikálii. Behom testu dochádza k zakaleniu oka, začervenaniu a opuchu viečok. Tvorba vredov a mokvanie očí prichádza po 21 dňoch po aplikácii jednej dávky. Zvieratám obvykle nie sú podávané žiadne bolesť tíšiace prostriedky. Po skončení testu je vyhodnocovaný stupeň poškodenia oka. Tým najvyšším je oslepnutie.
Ale to nie je všetko. To, že sa na tento test používajú najmä králici neznamená, že sa nepoužíva aj iný živočíšny druh. Teraz si predstavte laboratórium....
.....mačka má zviazané nohy, aby sa nemohla hýbať....
Však prečo na nej nevyskúšať, či nový šampón neštípe v očiach????.....
Prečo nie, nič vám v tom nebráni....
Jednoducho vezmeme mačku a nalejeme jej tekutinu do očí...
Samozrejem viečka najprv upevníme, aby ich nemohla zavrieť. Pravdepodobnosť, že mačka oslepne je na 100%, ale to predsa nikomu nevadí, ....že?!
Test kožnej dráždivosti
Tento test je používaný k stanoveniu toxicity látky aplikovanej na koži. Používaní sú najmenej traja dospelý králici, alebo morčatá pre test jednej látky. Zvieratám musí byť najprv oholená srsť (väčšinou na chrbte) a odstránená povrchová vrstva pokožky. Na toto miesto je nanesená testovaná látka a jej účinky na povrch tela neskôr vyhodnocované.
Po hodinách, dňoch, alebo týždňoch sa objavia známky začervenania, opuchov, zápalov, praskania kože a tvorby vredov. Obvykle nie sú poskytované žiadne bolesť tíšiace prostriedky.
Rozmýšľali ste už niekedy nad tým ako sa testuje taká náplasť...
Ako zistiť či nedráždi ľudskú kožu????
Jednoducho..!!!! Vezmeme zajaca a nalepíme mu náplasť. Prudko strhneme..... srsť zlezie....
Máme holú kožu. Na tú nalepíme ďalšiu náplasť.... Zas prudko strhneme.... Objaví sa krvavá rana.....ďalšia náplasť....prudko strhneme..... ......pokračujete dovtedy kým nie sú vidno rebrá!!!!
Test akútnej toxicity
Existuje niekoľko rôznych typov testov toxicity. Test akútnej/chronickej toxicity stanovuje toxický účinok pre celé telo po aplikácií jednej dávky. Obvykle sa používa jeden druh hlodavca (potkan) a jeden nehlodavca (väčšinou psy), ktorí sú látkou násilne kŕmení, nútení ju inhalovať, alebo je im nanesená na kožu či podávaná injekčne, obvykle opäť bez bolesť tíšiacich prostriedkov. Zvieratá sú následne niekoľko dní pozorované.Pokus trvá minimálne 12 mesiacov. Medzi symptóny patrí: zmena krvného tlaku, strata váhy, nadmerné slinenie, poškodenie vnútorných orgánov, poruchy dýchania, kŕče, krvácanie z očí, nosa, alebo konečníka, naježenie chlpov, triašky, kóma a v niektorých prípadoch zvieratá behom testu zomierajú. Na konci pokusov sú všetky zvieratá usmrtené za účelom prevedenia pitvy.
Test teratogenity
Cieľom tohoto testu je odhaliť prípadné negatívne účinky látok na vyvíjajúci sa plod. Kotné samice sú 10 dní násilne kŕmené stále väčšími dávkami skúšanej látky. Potom sú zabité, plod vybratý a rovnako usmrtený. Následne sú vyhodnocované zmeny v súvislosti s reprodukciou a vývojom plodu.
Test LD50 = Lethal Dose 50% (test toxicity na celé tělo)
Označení Lethal Dose 50% znamená v preklade „polovičná smrteľná dávka“ a nazýva sa tak jeden z najkrutejších testov skúšaných na rôznych druhov zvierat vrátane mačiek a psov. Cieľom je určiť množstvo látky spôsobujúce smrť polovice pre test použitých zvierat. Vždy rovnako početným skupinám zvierat jedného druhu sú postupne aplikované rôzne dávky jednej látky a to tak dlho, kým je nájdené množstvo látky, pri ktorom zomrie polovica jedincov v skupine. Závery vyvodené pre človeka na základe tohto testu veľmi často neodpovedajú skutočnosti, pretože medzidruhové rozdiely v strebávaní látok, v ich metabolizmu a vylučovaní sú značné. Pri pokusu sa zvieratám väčšinou nepodávajú žiadne bolesť tíšiace prostriedky.
Fototoxicita a fotosenzibilizace
Fotoxicita a fotosenzibilizácia sú reakcie kože na chemické látky, ku ktorým dojde pri pôsobení svetle. V testoch fotoxicity sa bežne používajú malé prasatá, myši, potkani a králici, ale pozorované reakcie kože sú často úplne odlišné od reakcií na ľudskej koži.
Test karcinogenity
Zvieratám sú celoživotne podávané skúšané látky či lieky aby sa zistilo, či u nich spôsobia rakovinu. Prevedená pitva ukáže či zviera na rakovinu ochorelo. Podobne ako iné typy pokusov aj testy karcinogenity prevádzané na zvieratách čelia obrovskej kritike, že ich závery sú pre človeka nespoľahlivé a že u nich nemôžu predpovedať riziko vzniku rakoviny.
(https://laboratornezvierata.wbl.sk/Testovanie-na-zvieratach.html)